Ženám, ktoré žijú v násilnom vzťahu, často opakuje, aby z neho odišli včas. Bývalá policajná vyšetrovateľka a právnička z nitrianskeho intervenčného centra Slniečko Sylvia Gancárová totiž pozná aj prípady, keď ženy po rokoch tyranizovania zabili svojho muža. V Terapii slovom opisuje, ako sa človek dostane do kruhu partnerského násilia a vysvetľuje, prečo ženy žijúce s agresívnym partnerom často kričia na svoje deti alebo ich vystavujú bitkám. Zdôrazňuje, že z akejkoľvek týranej či vykorisťovanej ženy sa môže v určitom okamihu stať páchateľka alebo spolupáchateľka násilia. Gancárová predpokladá, že k tomu došlo aj u Nadi Marcinkovej, priateľky Jeffrieho Epsteina a pilotky jeho súkromného lietadla.

Spisovateľ Dušo Martinčok vo svojej novej knihe Zoja opisuje komplikovanosť medziľudských vzťahov, pocity osamelosti aj potrebu samoty. Hlavnú hrdinku Zoju považuje za súčasť seba. Rovnako ako ona v príbehu, aj Martinčok sa v skutočnom živote zaľúbil do nového človeka počas toho, ako žil v stabilnom partnerstve. „Bol to pre mňa mimoriadne silný a zaujímavý zážitok. Otriasol mnou a Zoja mi ho pomáhala uniesť,“ hovorí v rozhovore o kvalitách dobrého medziľudského vzťahu, prekonávaní manželskej krízy, dospievaní s queer identitou aj o dôležitosti vytvárania komunít.

:Učitelia ju v škole chválili za dobré známky a aktivitu, no ignorovali, že bola spolužiakmi šikanovaná. Viktoriia Haberajter v podcaste Terapia slovom hovorí o pocitoch hnevu, strachu, ale i hanby, ktoré prežívala počas dospievania. Keď pred štyrmi rokmi pre vojnu opustila rodnú Ukrajinu a usídlila sa v Seredi, opäť cítila obavy i neistotu. Náročné emócie sa rozhodla pretaviť do pomoci iným a vďaka predošlým profesionálnych skúsenostiam založila rozvojový program Výnimocná zameraný na na budovanie sebavedomia a sebahodnoty dospievajúcich dievčat.

Fotením umierania chcela spoznať samu seba, ale i vytvoriť bezpečný priestor na premýšľanie a diskusiu o poslednom momente človeka, ktorý je zároveň určujúcom životným okamihov pre jeho milovaných. Fotografka Gabriela Teplická vo svojej najnovšej sérii Moment: Dotyk smrti dokumentuje smrť. „Prekvapenie prišlo vo chvíli, keď som si uvedomila, že práve rozprávaním sa o smrti počas života pre nás smrť prestáva byť niečím zlým, tabu,“ hovorí v podcaste Terapia slovom. V rozhovore opisuje príbehy ľudí, ktorí už nie sú medzi nami a ktorých fotila, spôsob, akým sa vyrovnala s náhlou smrťou svojho otca a aj dôvody, prečo je dôležité netabuizovať smrť a môcť o nej hovoriť vlastnými slovami.

Pre stres a pocity zlyhania sa u nej počas dospievania rozvinuli poruchy príjmu potravy. Napriek nízkemu sebavedomiu si už ako mladá splnila sen a začala vyrábať šperky a viesť vlastnú firmu. Po pôrode prvej dcéry však pre stres a citové vypätie opäť prestala jesť. Šperkárka a podnikateľka Petra Toth v podcaste Terapia slovom opisuje, ako sa v mladosti rozhodla, že nikdy nebude závislá od žiadneho muža, kedy prišla na to, že má ADHD aj ako jej toto zistenie pomohlo spokojnejšie žiť i byť chápavejšou mamou.

Vyštudoval matematiku, spolupracoval so známym matematikom a profesorom Milanom Hejným a učil na stredných školách na Slovensku, vo Švédsku, v Rakúsku a v Anglicku. Pedagóg, lektor neformálneho vzdelávania a zakladateľ neziskovej organizácie Voices Ivan Ježík v zahraničí pochopil, že je dostatočný taký, aký je. V podcaste Terapia slovom hovorí o súvise medzi zvedavosťou a mierou rizika vyhorenia, o tom, že premýšľanie o sebe nie je prejavom sebeckosti a opisuje aj, ako ho baví pomáhať ľuďom zbaviť sa pocitu, že si nezaslúžia byť šťastní.

Vďaka poctivej analýze pocitov a zážitkov z uplynulého roka sa v tom novom vyvarujete opakovaniu starých chýb. Podľa psychológa Martina Milera nám môže štruktúrovaná reflexia pomôcť hlbšie spoznať samých seba, cítiť vyššiu životnú spokojnosť a aj zlepšiť vzťahy s blízkymi. V sviatočnej epizóde podcastu Denníka N Terapia slovom spoločne s psychologičkou Janou Ashford vysvetľujú, aké otázky si pri bilancovaní klásť, prečo sa najskôr sústreďovať na čo najobjektívnejší opis prežitého a aj ako deti učiť reflexii a kedy s tým začínať.

• Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566 (nonstop)
• Linka detskej istoty: 116 111 (nonstop)
• Linka nádeje: pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor: 055/644 1155
• Liga za duševné zdravie: e-mailová poradňa dusevnezdravie@dusevnezdravie.sk
• IPčko.sk (www.ipcko.sk), bezplatná a anonymná poradňa pre mladých ľudí. Poradenstvo mejlom na ipcko@ipcko.sk a četová poradňa nonstop.
• Psychologické poradenstvo pre LGBTI+ ľudí v oblastiach, ktoré súvisia s ich sexuálnou orientáciou a rodovou identitou: inporadna.sk, prizma-kosice.sk.
• Linka pomoci Chuť žiť, ktorá sa špecializuje na poruchy príjmu potravy, problémy so stravovaním, sebaprijatie a šikanu súvisiacu s výzorom. Telefonická linka: 0800 221 080, E-mailová poradňa: poradna@chutzit.sk, Chatová poradňa: www.chutzit.sk