Vedeli ste, že jazyk môže rozhodovať o tom, komu veríme a koho považujeme za kompetentného? Že spôsob, akým hovoríme alebo píšeme, môže posilňovať nerovnosti aj bez zlého úmyslu? A že jazyk nie je len súbor gramatických pravidiel, ale nástroj moci, identity a vzťahov?

V poslednej epizóde Vedeckého podcastu SAV v tomto roku sa pozrieme na jazyk z perspektívy, ktorá presahuje učebnice. V našom štúdiu sme privítali Dr. Jaroslavu Rusinkovú a Dr. Romana Sookyho z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ktorí patria do autorského kolektívu brožúry edície Otvorená akadémia "Ako jazykom (ne)ubližujeme".

V rozhovore sa dozviete, čo je jazyková diskriminácia a prečo ju často ani nevnímame. Ako hodnotíme ľudí podľa prejavu a prečo si jazyk mylne spájame s inteligenciou. V rozhovore sa dotkneme aj online komunikácie, kde slová ľahšie zraňujú a strácajú ľudský rozmer. Otvoríme tému dezinformácií, propagandy a manipulácie prostredníctvom jazyka.

Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie našej epizódy na Youtube kanáli SAV. :)

Za hosťom tejto epizódy Vedeckého podcastu SAV sme sa vydali do výšky 1786 metrov nad morom na observatórium Astronomického ústavu SAV, v. v. i. na Skalnatom plese. Privítal nás tu astronóm Dušan Tomko, ktorý sleduje stopy vesmíru dopadajúce na Zem. V rozhovore nám priblížil históriu observatória a prácu vedcov, ktorí skúmajú medziplanetárnu hmotu.

Doktor Tomko vysvetlil rozdiel medzi meteorom, meteoroidom a meteoritom, hovoril o fyzike ich preletu atmosférou a uvoľňovania častíc a o tom, ako vďaka spektrálnym kamerám odborníci odhaľujú ich chemické zloženie.

Vrátil sa aj k príbehu známeho meteoritu Košice, ktorý slovenskí astronómovia našli v roku 2010. Priblížil, ako ho spolu s kolegami hľadal v lokalitách podľa pomerne presných matematických výpočtov. Tento meteorit patrí medzi malú hŕstku tých, ktoré majú svoj „rodokmeň“, teda takých, pri ktorých poznáme pôvod aj miesto dopadu.

Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Klimatická zmena nie je vzdialený problém, ale realita, v ktorej už žijeme. Mení nielen počasie, ale aj ceny potravín, dostupnosť vody a životné podmienky ľudí. O jej dopadoch na spoločnosť, ekonomiku, politiku a každodenný život hovorí Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

Hovorí o tom, prečo je dôležité, aby Európa zostala lídrom v klimatickej politike, hoci tvorí len malú časť svetových emisií. V diskusii sa dotkne globálnej politiky aj frustrácie z pomalého pokroku na klimatických konferenciách.

Doktor Filčák nám v podcaste tiež vysvetlil, prečo považuje adaptáciu za nevyhnutnú a prečo by sme ju nemali vnímať ako prekážku, ale ako príležitosť na modernizáciu spoločnosti. Slovensko podľa neho čaká zásadná zmena v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve a mestskom plánovaní.

Rozhovor s Richardom Filčákom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied. Pre poslucháčov, ktorí chcú prispieť k hodnoteniu úrovne informovanosti a postojov k adaptácii na zmenu klímy, je k dispozícii krátky online prieskum, na ktorý môžu anonymne odpovedať. Dotazník je dostupný TU.

Voda má v horách svoj vlastný rytmus. Niekedy prúdi, inokedy sa stráca, aby sa znovu objavila tam, kde ju najmenej čakáme. O jej ceste, o snehu, ktorý rozhoduje o živote dolín, aj o tom, ako sa zmeny klímy zapisujú do horskej krajiny, hovorí Michal Danko, výskumník z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i. Epizódu sme nahrali v teréne, v najzápadnejšom povodí Západných Tatier, priamo pri Jaloveckom potoku, ktorého povodie je výskumným laboratóriom hydrológov Slovenskej akadémie vied.

V podcaste sa dozviete, ako vyzerá deň hydrológov v teréne, čo nám výška snehu v rôznych nadmorských výškach prezrádza o budúcnosti riek a prečo sa horská voda stáva zrkadlom zmien, ktoré ovplyvňujú nás všetkých.

Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.

Očkovanie je tu preto, aby zabránilo chorobám, ktoré kedysi zabíjali, hovorí v najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV neurovedec Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. a podpredseda SAV pre vedu, výskum a inovácie. V rozhovore vysvetlil, ako naše telo reaguje na vírusy a ako fungujú vakcíny. Pripomenul zaujímavé fakty z doby prvých objavov súvisiacich s vakcínami ako aj významné úspechy, ktoré očkovanie zaznamenalo už vo svojich začiatkoch.

Doktor Hromádka priblížil fungovanie imunitného systému, reč bola aj o tom, ako vedci testujú bezpečnosť vakcín a dotkli sme sa aj najčastejších konšpiračných teórií a dezinformácií o vakcínach.

Vedecký podcast SAV môžete sledovať aj ako video na YouTube kanáli SAV.

Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie 😊

Slovensko je krásne, no jeho krajina sa mení rýchlejšie, než si myslíme. Do nášho podcastového štúdia zavítal geoinformatik Tomáš Goga z Geografického ústavu SAV, v. v. i., ktorý skúma, ako poľnohospodárska pôda postupne zarastá, ako sa menia lúky a trávnaté porasty, a čo všetko sa dá zistiť vďaka satelitným snímkam.

Využíva na to moderné technológie, satelitné snímky aj dronové zábery. V epizóde rozpráva aj o svojich dobrodružstvách v slovenských horách, o divokej rieke Belá, o nedostatku vody počas túr, a o tom, prečo je byrokracia pre malých farmárov problémom.

Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete pozrieť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. :)

Vedeli ste, že pod Tatrami sa skrývala hrobka porovnávaná s Tutanchamónovou? Archeologička Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV nám v podcaste približuje nález 1600 rokov starého hrobu mladého muža, známeho aj ako "Knieža z Popradu". Hrob bol objavený náhodou počas stavebných prác a ihneď vyvolal senzáciu. Nie pre zlato či šperky, ale pre výnimočne zachovaný organický materiál – drevo, textil či kože. Tie umožnili vedcom čítať príbeh dávnej spoločnosti doslova z vlákien a nití.

Hrob bol vykradnutý krátko po pochovaní, no práve voda a nepriepustné vrstvy pôdy zachovali jeho obsah. Nález mení pohľad na Germánov v strednej Európe – neboli len „barbarmi“, ale kultúrne prepojení s Rímom. Viac o tomto pozoruhodnom príbehu nám pútavo porozprávala vedkyňa, ktorá výskumu hrobky zasvätila svoju kariéru.

Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.

Poslednú epizódu pred letnou prestávkou sme venovali altruizmu, solidarite a otázkam ako a podľa čoho sa rozhodujeme pri pomoci iným. Pozvanie do podcastu prijal behaviorálny ekonóm Matej Lorko z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Behaviorálna ekonómia podľa neho spája psychológiu, sociológiu a ekonómiu a hľadá odpovede tam, kde klasická ekonómia zlyháva.

Dr. Lorko skúma, prečo ľudia pomáhajú, darujú alebo sa rozhodnú nepomôcť. Rozprával nám o tzv. altruistických trhoch, kde neexistuje cena, ale existuje ponuka, dopyt aj emócie. Prečo niekto daruje peniaze z dobrého srdca a iný preto, aby sa cítil lepšie? V podcaste sme sa rozprávali aj o tom, ako sa dá skúmať pomoc v laboratórnych podmienkach a prečo je dôležité pochopiť aj motívy tých, ktorí sa pre pomoc v danom prípade nerozhodnú.

Náš hosť hovoril aj o krehkosti demokracie, o polarizácii spoločnosti a o tom, čo spôsobuje pasivita jednotlivcov. Osobne sa venuje vzdelávaniu mládeže a verí, že šírenie dobra funguje ako vlna na vode – pomaly, ale nákazlivo. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. Majte príjemné leto. Vidíme a počujeme sa v septembri :)