V momente ak Ukrajina padne, sa môže stať, že proti nám nebude stáť jedna, ale rovno dve najlepšie vycvičené armády na svete: Ruská - a v jej radách aj časť ukrajinskej armády, varuje vojnový reportér Tomáš Forró. Ako vážne to myslíme s tým, že Európa je "našim miestom pre život," pýta sa.

1383 dní alebo 3 roky a vyše 9 mesiacov. Už toľko trvá vojna na území nášho východného suseda - Ukrajiny. S pôvodne Putinom ohlásenej krátkej Špeciálnej vojenskej operácie sa tak stala plnoformátová a nesmierne krvavá vojna, v ktorej Rusko deň čo deň nivočí ukrajinské domovy a zabíja ukrajinských občanov. Koniec tohto najničivejšieho konfliktu na európskom území je pritom stále v nedohľadne. Mierové pokusy z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa - či skôr z dielne jeho proruských vyjednávačov, sú pre Ukrajincov absolútne neprijateľné, no a Rusko o žiadny mier - aspoň taký, ktorý by nebol kapituláciou Ukrajiny, záujem nejaví.

Namiesto ukončenia bojov tak pokračujú dennodenné nálety ruských rakiet a dronov na ukrajinské mestá ako i veľmi pomalý - a za cenu brutálnych obetí vykúpený, no i tak vytrvalý postup ruskej armády. Ukrajine pritom dochádzajú vojaci a jej morálku oslabil aj obrovský korupčný škandál, v ktorom figuruje najbližšie okolie samotného prezidenta Zelenského. Takzvaná mindičgate otriasla i odhodlaním európskych donorov, bez ktorých peňazí však Ukrajina nemá šancu prežiť. No a na dvere nám už klope zima, ktorá bude podľa všetkých predpovedí pre našich východných susedov asi najnáročnejšia od začiatku vojny.

Ako tento krvavý konflikt skončí a môže skončíť v nejakej dohľadnej dobe? Ako vnímajú dnes vojnu samotní Ukrajinci a to aj tí priamo na frontovej línií? A ako otriasol korupčný škandál Zelenského blízkeho okolia ich morálkou a odhodlaním? No a prečo sa ruská agresia na Ukrajine bytostne týka aj nás, tu na Slovensku?

Čas ukáže, ukáže či Ukrajina vyhrá alebo prehrá i to, či Európa - ako ju poznáme, ostane. No ak neostane, lebo ju Rusko napadne, tak potom dospejeme k tomu, že sme nemali právo hovoriť si, že toto je "naše miesto na život." Ak sme neboli ochotní ho brániť a ani platiť tých, ktorí bojujú za nás, tak to znamená, že sme to právo asi nemali, hovorí Tomáš Forró.

Témy pre vojnového reportéra, ktorý situáciu na Ukrajine dobre pozná i priamo z vojnových zákopov Tomáša Forróa. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Emil Sedlačko, čerstvý laureát Ceny pamäti národa, sa narodil tesne pred oslobodením v Trenčianskych Tepliciach. Základnú vojenskú službu absolvoval ako syn nepohodlných občanov. V auguste 1968 patril medzi hlasných oponentov vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Niekoľkokrát bol zatknutý, vypočúvaný a väznený štátnou bezpečnosťou. Dve desaťročia znášal spoločenské a politické ponižovanie. V novembri 1989 spoluzakladal nezávislé slovenské odbory. Po nástupe mečiarizmu ho lákali do HZDS, no odmietol a opäť sa stal nepohodlným. Ako dôchodca vyštudoval univerzitu tretieho veku a organizoval výstavy o tom, že sloboda nie je samozrejmosť.

S úspechmi reprezentuje Slovensko aj napriek tomu, že má iba osem rokov. O Matiasovi Balážovi s číslom 26 píšu slovenské médiá iba zopár rokov a zatiaľ jeho sa jeho kariéra vyvíja sľubne. Mladý talent dokazuje svoj talent a ochotu učiť sa na motoristických okruhoch, na ktorých jazdí na motocykli už od štyroch rokov.

V štyroch rokoch začínal na malom pretekárskom motocykli PW-50, prvý raz pretekal v piatich a ako osemročný dnes jazdí na silnejšej Ohvale 110 s manuálnou prevodovkou. Mieni však prejsť na výkonnejšie stroje, čo nám Matias potvrdil vo svojom prvom štúdiovom rozhovore.

Matiasova príprava na sezónu zahŕňa aj atletiku, futbal či bicyklovanie. Ale reálnu prípravu, teda jazdenie na motorke, na Slovensku v zimnom období značne komplikuje počasie. Zimné obdobie motoristickému športu vôbec nepraje, a preto musi otec, manažér a tréner Michal Balaž aktívne nachádzať finančné prostriedky na prípravu doma. Ročne ide o desiatky tisíc eur aj napriek tomu, že ide o juniorský motoristický šport.

Pohľad do zákulisia tréningov Matiasov otec sprostredkováva prostredníctvom instagramového účtu matias_no.26 a tiež profilu na Facebooku Matias Baláž #26.

Nehody? Stávajú sa, v Taliansku havaroval v 90 km/h.

Nezainteresovaným sa môže zdať, že je to hazard so zdravím dieťaťa, avšak práve dôsledná profesionálna príprava je to, ako zraneniam predchádzať. Napriek tomu Matias aj Michal v rozhovore priznávajú, že k pádom v motoristickom športe dochádza, a tiež k menším zraneniam.

Matias spomína na udalosť z talianskeho motoristického okruhu, keď spadol z motocykla v rýchlosti 90 km/h a značný čas si jeho pád nikto nevšimol. Napriek tejto skúsenosti, ktorej súčasťou bol aj prvotný šok, na pretekanie nezanevrel.

Našli by sa pritom aj ďalšie dôvody na stratu motivácie, napríklad neoprávnenú diskvalifikáciu v maďarských pretekoch, ktorú napriek uznaniu autoritami nebolo možné anulovať.

„Na ministerstvo športu sa zniesla kritika, ale pre nás športovcov má význam,“ konštatuje Michal Baláž po otázke moderátora Erika Stríza z Autobazar.EU o tom, ako získava financie na podporu mladého talentu. O zníženie časti nákladov sa doteraz staral tím Maco Racing Junior Team, však od neho sa Matias tento rok osamostatnil a našiel si novú „stajňu“. Prvý raz bude pod novým tímom jazdiť až v Taliansku budúci rok.

Momentálne sa na prípravu Balážovci snažia získať prostriedky prostredníctvom kampane na crowdfundingovej platforme Donio, majú za cieľ vyzbierať 5 000 € na sústredenie v Španielsku.

V rozhovore s Balážovcami sa moderátor pýta aj na to, či chlapec počas sezóny chodí do školy, či hráva pretekárske hry pod zámienkou trénovania a mladý športovec vskutku prekvapivými odpoveďami dokazuje svoju odhodlanosť a technickú zdatnosť.

V podcaste zmienené odkazy:

• Kampaň na Donio: https://donio.sk/treningovy-kemp-pre-matiasa
• Viac o Matiasovi Balážovi: https://magazin.autobazar.eu/zrodil-sa-novy-sampion-motoriek-ohvale-110-8-rocny-matias-balaz-sa-teraz-pripravuje-na-prestizny-taliansky-civ-clanok9287.html
• Facebook profil Matiasa Baláža: https://www.facebook.com/matiasbalaz26/
• ...

Koalícia na poslednú chvíľu mení stratégiu. Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov vypúšťajú niektoré časti sporného zákona. Ide napríklad o možnosť zamestnávateľa každých šesť mesiacov preskúmavať ochranu oznamovateľa.

Dôvodom je tlak z Bruselu. „Chcela by som požiadať o potlesk pre stranu Hlas, ktorá nás zachránila pred infringementom proti vlastnému návrhu zákona,“ reagovala v parlamente poslankyňa PS Zuzana Števulová.

Napriek ústupkom podstata zákona zostáva: súčasný úrad sa ruší a predsedníčka Zuzana Dlugošová vo funkcii končí. Nového dočasného šéfa vyberie priamo predseda parlamentu Richard Raši. Podľa Števulovej tento manéver „obnažil na kosť“ skutočné úmysly koalície – zbaviť sa nepohodlného vedenia a ovládnuť inštitúciu.

V dnešnom podcaste budete počuť reakciu poslanca Hlasu Michala Barteka aj rozhovor s poslankyňou Zuzanou Števulovou.

V Česku si voliči povedali, že s normálnejšími politikmi je nuda a rozhodli sa pre slovenskú cestu.

Nie je vôbec komplikované predpovedať, kde bude Česko o pol roka pod vedením, aké si Česi vybrali.

Epizóda je sponzorovaná.

Tomáš Chrenko a Adam Nemec sa v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk podelili o svoje začiatky v nabitom kádri Nitry, porozprávali o tlaku z očakávaní a aj o tom, čo im radí Šimon Nemec, Adamov starší brat, z NHL.

Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.

Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.

V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.

Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.

Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.

Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.

Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.

Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

„Na sociálnych sieťach sa stále hráme na niečo krásne a pekné. A nehovoríme o našich zlyhaniach, nehovoríme o našej ceste. A možno práve mladí ľudia potrebujú počuť, že život nie je len o pekných obrázkoch,“ hovorí bývalá manažérka Ivana Molnárová. So svojimi pádmi, vzletmi i traumami sa najnovšie vyrovnáva v knižnej spovedi. „Je naozaj o ceste a tá cesta nás formuje. A patria tam aj pády. Aj vzlety. Patrí to tam všetko k životu. Ale keď o tom nebudeme hovoriť, tak všetci si myslia, že bez toho to máme ľahké,“ dodáva.

Kto som, keď sa nik nepozerá? Čo je len iná formulácia toho, kto som sám pred sebou, kto som v skutočnosti?

Otázka z radu najprirodzenejších. Koľkí z nás si ju však pripustili k telu? Niektorí sa k nej nedopracujú po celý život. Lebo predpokladá odvahu. A úprimnosť.

Keď sa jej ale vydajú – ovocím môže byť nielen nepoznaný pokoj, ale aj nové horizonty života. Cesta z neviditeľnosti škaredého káčatka, poznačeného potlačenými traumami. Cez etapu, ktorá na papieri nemala chybu - „dobrá práca, rešpekt, stabilita“, no s „vnútorným pocitom prázdna“. K príbehu životnej spokojnosti, ktorá sa chce rozdávať.

Prichádza s ním niekdajšia výrazná tvár pracovného portálu, svojho času ocenená Manažérka roka a najnovšie žena, ktorá hovorí, že našla samú seba. Cez neraz bolestivé priznanie vlastnej stratenosti až k otázkam o svojom poslaní. Cestou bola kniha, ktorú napísala. A hovorí o nej ako o vlastnej spovedi o strate a hľadaní.

Hosťom Ráno Nahlas je Ivana Molnárová.

„Hovoriť o bolesti nie je slabosť. Je prvým skutočným krokom k uzdraveniu,“ priznáva. „Pravdivosť voči sebe samému je ako baterka, ktorá nám pomáha osvetliť tmavé miesta v našej mysli a duši. Nie je to vždy príjemné, ale práve tam, kde objavíme pravdu, sa začína skutočný rast,“ dodáva Ivana Molnárová.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.

Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.

Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.

Nahrával Vladimír Amrich.