V úvode tlačovej konferencie vyzval Robert Fico lídrov politických strán, aby sa spoločne dohodli na tom, že nebudú chodiť do politických diskusných relácii v nedeľu. Tie by sa podľa Fica mohli vysielať počas pracovného týždňa. Ak sa predsedovia strán nedohodnú, bude Robert Fico pokračovať v nedeľných tlačových besedách.

Za zrušenie nedeľných debát by bol aj predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ale aj ďalší poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ten na sociálnej sieti uviedol, že nedele by mali patriť rodinám a nie hádkam politikov.

Podpora od opozície?

Opozičné KDH je pripravené podporiť návrh premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o nedeli bez politických diskusií.

„Myslíme si, že počas pracovného týždňa je v médiách dostatok priestoru na vyjadrenia politikov tak z koalície, ako aj opozície. KDH je preto pripravené podporiť návrh o nedeli bez politických diskusií,“ priblížilo hnutie vo svojom vyhlásení

Fico na nedeľňajšej tlačovej konferencii uviedol, že je pripravený podpísať dohodu so všetkými predsedami politických strán k zrušeniu nedeľných politických diskusných relácií. Podľa neho by mali byť vysielané počas týždňa a vo večerných hodinách.

V podcaste sa dozviete?

• Ako tému zrušenia diskusií vníma šéf politického oddelenia Martin Sliz
• Či má pocit, že by téma mohla uspieť
• Ako si vysvetľuje podporu od hnutia Igora Matoviča
• Či sa Robert Fico zaoberal debatami už v minulosti
• Ako tému vníma šéfredaktor Peter Bárdy
• Či je presvedčený, že ide o dymovú clonu
• Ako si spomína na Fica a jeho začiatky v debatách
• Prečo sú debaty dôležité
• Čo je dôvodom premiérovej antipatie k tomuto formátu

Za Vatikánom je skúsenosť storočí, jeho diplomacia vidí, čo my len tušíme, tvrdí diplomat Marek Lisánsky.

Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti.

A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta.

A tlačí sa otázka: Prečo je to tak?

Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty?

Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Budúci rok by mal byť najtvrdším rokom konsolidácie a vláda sa zrejme nevyhne šetreniu na výdavkoch. Zároveň ale minister financií Ladislav Kamenický naplánoval konsolidáciu aj budúcej vláde.

V dnešnom podcaste budete počuť ministrov Tomáša Druckera a Roberta Kaliňáka, ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha a šéfa rozpočtovej rady Jána Tótha.

Moderuje Peter Hanák.

Dnešný 29. apríl je výročím vraždy Roberta Remiáša. 29. výročím. Robert bol bývalý policajt a spojka na svedka únosu prezidentovho syna. Z nastraženia nálože pod jeho autom bola od začiatku podozrivá vtedajšia SIS pod vedením Ivana Lexu, prípad je však doteraz neobjasnený. A bez trestu. Vražda je stále najväčšou škvrnou spojenou s garnitúrou vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara a jeho šéf tajnej služby.

Pripomenieme si ju s novinárkou Ľubou Lesnou, ktorá systematicky odkrývala prešľapy vtedajšieho režimu.

„To je zneužitie polície na politické ciele“, hovorí novinárka, pričom poukazuje na čerstvý prípad úniku videa s premiérovým atentátnikom Cintulom, pri ktorom policajná inšpekcia tvrdí, že sa nedopracovala k osobe, ktorá za ním stojí. Paradoxne ide o video, ktoré bolo nahraté na policajnej stanici. „Prístup k tomu videu mali dvaja-traja ľudia, určite z radov polície a policajná inšpekcia nevie zistiť, kto to pustil médiám?“, čuduje sa novinárka Lesná.

Hovorí, že dnes za premiéra Roberta Fica je situácia „oveľa nebezpečnejšia“ ako za Vladimíra Mečiara na konci deväťdesiatych rokov.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Autoritári sa dnes spájajú, tak komentuje dnešnú Orbánovu návštevu politológ Radoslav Štefančík. Vládni politici síce pôsobia, akoby sa snažili naučiť od Maďarska, ako sa porátať s liberálnou demokraciou. Ale zdá sa, že pri tom zabudli na naše zlé skúsenosti s maďarským revizionizmom, dodáva. A prečo sa vládna moc zakrýva Kotlárom či Bombicom?

Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.

Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.

Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.

Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.

Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.

Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry.

"Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.

Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.

O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.

Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.

Uplynulé hodiny a dni priniesli viaceré brutálne útoky ruskej armády na ukrajinské mestá. Desiatky ľudí skončili v nemocniciach a hlásia aj mŕtvych. Spojených štátov zároveň stupňujú tlak na Kyjev.

Zajtra bude v Kyjeve deň smútku. Vyhlásili ho po najnovších nočných raketových útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 9 ľudí. Rusko útočí v uplynulých týždňoch útočí na civilistov v mestách a na sídliskách a používa pritom aj rakety, ktoré obsahujú šrapnely. Takýto postup je vojnovým zločinom. Udalosti uplynulých dní opisuje v rozhovore spravodajkyňa Stanislava Harkotová.

Nahrával Vladimír Amrich.

Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.

Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi.

„Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.